Po zdolaní Magnifici Quattro sme sa pôvodne chystali na Cortinské Ferratky, no časovo sme to nejako preorganizovali a tak sme namiesto nich okúsili Ferratku, nám pomerne blízkej, skupiny Sasso Lungo. Ja som ju stihla počas prvých dní s Monikou obísť z každej strany, svalovica ma neminula. Mio ju zase videl z vtáčej perspektívy a tak jemu hrozili skôr presedeniny.
Zo sedla Passo Sella sme sa vybrali, po vlastných smerom, k Rif. Demetz. Pôvodne sme sa týchto 700 výškových metrov chceli ušetriť použitím lanovky, no tá už sa chystala na zimnú sezónu. Na Rif.Demetz (2681 m) nás potešil čapovaný Radler, zostup k Rif. Langkofelhűtte (2253 m) bol rýchly, odtiaľ sedlom hore do nástupu na Ferratu. Nástup bol neistený, postupne prichádzali istené časti s peknými výhľadmi. V dobrých podmienkach je to veľmi bezpečná Ferrata, no malá námraza by vedela zaskočiť. Po celý čas sme liezli v tieni, slniečko nás čakalo až na vrchole Plattkofel (2958 m). Cesta naspäť do Passo Sella bola dlhá a únavná, závideli sme poletujúcim padáčkarom, môžte hádať kto viacej.
Fotogaléria: Via Ferrata - Oskar Schuster, Sasso Lungo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára